Išiel som sa so sestrou bicyklovať. Keď sme išli okolo kultúrneho domu, všimol som si, že sa na zemi niečo hýbe. Bolo to malé a čierne. Pod oknami sa bezmocne trepotalo mláďa belorítky so žltým zobákom. Vypadlo z hniezda. Nad oknami bolo nalepených veľa hniezd. Nevedeli sme z ktorého vypadlo. Opatrne sme vtáča zdvihli a doniesli domov. Našli sme papierovú krabičku a vystlali ju senom. Belorítky sa živia hmyzom. Mucholapkou sme zabíjali muchy a špáradlom jej ich vkladali do zobáčika. Vtáča bolo stále hladné a tak som do chytania múch zapojil celú rodinu. Dávali sme jej aj vodu striekačkou po kvapkách. Belorítka rýchlo mocnela a rástla. Jedného dňa som ju s krabičkou vyniesol von. Vtáčik vystrel krídla a vzlietol. Odvtedy som ho nevidel. bolo mi za ním smutno, lebo som si na neho zvykol. Ale na druhej strane som mal dobrý pocit, že som zachránil život hoci len maličkého vtáčika.

List napísala a skutok vykonal Benjamín Hankovský, v šk. roku 2017/2018 žiak 6. triedy, ZŠ, Wolkerova 10, Bardejov