Katarína má len 15 rokov, ale svojou iniciatívou, cieľavedomosťou, empatiou a zmyslom pre dobrovoľníctvo „schová do vrecka“ nejedného dospeláka. Zaujalo ma a priznám sa, že som to na Kataríne aj obdivovala, že dievča v jej veku zaujíma charita.

Posledné dva mesiace v role deviatačky sa rozhodla, že jednu dobrovoľnícku aktivitu zorgani- zuje aj v našej škole. Pri rozhodovaní sa empaticky vžila do neľahkých osudov detí v detskom domove, a tak v tom hneď mala jasno. Oslovila Detský domov Maurícius v Kremnici, kde zisťovala, čo by deti najviac potešilo, no zároveň neprezradila, čo sama chystá. Zo želaní jej vyšiel jasný víťaz – knihy. Pani vychovávateľky medzi rečou prezradili, že by chceli v domove vytvoriť spoločné miesto na čítanie a požičiavanie kníh – „domovácku knižnicu“.

Katarína prišla za mnou s hotovou aktivitou zorganizovať pre deti z Detského domova Maurí- cius v Kremnici dobrovoľnú zbierku kníh. Vytvorila plagátiky, kde boli všetky potrebné informácie k pripravenej aktivite, pripravila oznam do školského rozhlasu, ktorý je spolužiačky – redaktorky ochote niekoľkokrát čítali v rozhlase, dokonca sa plagátik objavil aj na webovej stránke školy. Katka mala dopredu všetko pripravené, propagáciu si pohotovo zabezpečila a v priebehu týždňa sa jej podaril krásny čin – 204 ks vyzbieraných kníh rôzneho žánru. Deti boli neskutočné a zo svojej knižnice priniesli naozaj „kúsky“, ktorých sa nechceli zbaviť, ale ich darovať niekomu, o kom vedeli, že z ich knihy im „poskočí srdiečko“. A srdiečko naozaj poskočilo! Nielen deťom, ale aj pani vychovávateľkám i samotnej Kataríne. Ako sama prezradila, bol to neopísateľný zážitok, pocit, radosť a šťastie v jednom a to tak ako pre deti, tak aj pre ňu. S deťmi strávila celé popoludnie, veľa sa rozprávali, hrali a každý ju chcel mať len pre seba. Tu Katarína pochopila, aká vzácna je pre tieto deti prítomnosť niekoho, kto im preukáže svoju náklonnosť i to, ako obyčajná kniha dokáže rozžiariť aj „tínedžerské okále“. Jedným slovom, videla, ako vyzerá obyčajné ľudské šťastie! V tej chvíli si však neuvedomovala, že šťastím bola pre deťúrence z detského domova aj ona. Šťastná a hrdá som bola aj ja, Katarínina učiteľka, pretože som mala pred sebou nielen výbornú žiačku, skromnú slečnu, ale hlavne mladého a perspektívneho človeka, ktorý má vo svojom hodnotovom rebríčku už teraz jasno, človeka, ktorému sa podarilo položiť základný kameň „domováckej knižnice“. „Aj malí ľudia dokážu robiť veľké veci“!

List napísala Mgr. Andrea Jenatová – pedagóg, skutok vykonala Katarína Harachová v šk. roku 2017/2018 žiačka 9. triedy, ZŠ Hliník nad Hronom, Školská 482, Hliník nad Hronom