Beny a Aja boli malé šteniatka, keď sme ich s bratom Markom dostali na výchovu, mali necelé tri mesiace. Šteniatka rástli ako z vody. Beny si obľúbil najmä Marka, stále spolu vystrájali. Keď mali šteniatka päť mesiacov, stala sa malá tragédia. Sučka Aja prestala jesť a nechcela ani piť. Len stála, triasla sa a zvracala. Diagnóza bola strašná. Aja mala psinku a paravirózu. Napriek veľkým dávkam liekov a infúziám, ktoré Aja dostala, stav sa stále zhoršoval. Zverolekár nám povedal na rovinu, že Aja má len malú šancu na prežitie. Lieky a injekcie dostal aj Beny, u neho sa choroba ešte neprejavila. Aja sa rána nedožila. Beny len smutne hľadel a všetko pozoroval. Prešli ešte dva dni, počas ktorých Beny smútil za Ajou a čakali sme, kedy sa aj u neho ochorenie prejaví. Na tretí deň to prišlo. Nejedol, nepil, len sedel a smutnými očami hľadel do neznáma. Na nič nereagoval. Aby sme mu aspoň trochu pomohli, dávali sme mu injekčnou striekačkou vodu cez zadné zuby. Skúšali sme aj mlieko, aj lieky, niečo prežul, niečo vyvrátil. Keď sme mu dávali injekciou penicilín, kožu mal už takú suchú, že injekcia preskakovala cez kožu von. Po desiatich dňoch bol už taký chudý, že ledva stál na nohách. Volieru sme mu nechali otvorenú, aby sa mohol voľne pohybovať. Mali sme pocit, že si vonku hľadá miesto, kde by sa mohol utiahnuť a zomrieť. Napriek zlému stavu, sme sa stále snažili dostať aspoň trochu vody do jeho úst a zboku cez zuby nasilu krupicovú kašu alebo kúsky mäsa. Nastal víkend, jedenásty deň choroby. Ocko nám povedal, že ideme všetci hore na chatu, že spoločne pochováme Benyho. Mysleli sme, že už bude po smrti. Keď sme vystúpili z auta pred chatou, Beny ležal v búde a hlava mu visela cez otvor. Keď Beny otvoril oči a zbadal môjho brata Marka, ťažko sa postavil a pomalými krokmi kráčal k Markovi. Prišiel k nemu, sadol si na zem, zdvihol hlavu a smutnými očami hľadel na Marka. Beny zdvihol labku a škrabkal Marka po kolene. Akoby sa s ním lúčil. Vtedy Marko povedal ockovi, aby mu podal kúsok mäsa z konzervy pre Benyho. S mäsom na dlani sa Benymu prihováral a vtedy sa stal zázrak. Beny si mäso vzal a zhltol ho. Dali sme mu ďalší kúsok, znovu a znovu prehltol ďalšie kúsky mäsa. Potom mu Marko nafŕkal do úst aj trochu vody, Beny si spokojne ľahol Markovi k nohám a prižmúril oči. Marko sa mu stále prihováral, vravel mu, aby zostal s nami a nikam neodchádzal.

Ako sa to skončilo? Beny už po týždni behal ako strela, síce chudý, ale živý. Môjmu bratovi veľmi ďakujem, lebo keby nebol išiel s nami v ten deň na chatu, Beny by už asi nebol s nami. Dnes je z neho krásny, veľký pes. Keď ideme s ním na vychádzku, nepohne sa od nás, je šťastný a teší sa zo života.

List napísala sestra Zorka Grnáčová, skutok vykonal Marko Grnáč, v šk. roku 2017/2018 žiaci 6. a 7. triedy, ZŠ a MŠ, Školská 1575 Hriňová