Volám sa Matej Nosál a mám 14 rokov. S mojím spolužiakom Jakubom sme sa vôbec nerozprá- vali, ale po jednom incidente sme sa stali nerozluční priatelia. Jeden deň v škole sme dostali výsledky písomnej práce z anglického jazyka. Ja som dostal ako skoro vždy jednotku. Ale Jakub dostal mrazivú päťku. Videl som na ňom, že je nešťastný, lebo kedysi býval trojkár, ale v poslednom čase mával štvorky a čoraz častejšie päťky. Nemohol som si pomôcť a spýtal som sa Jakuba, či mu netreba pomôcť. Povedal mi, že áno a poprosil ma, či by som mu to nevysvetlil. Toto bol ten moment. Stali sme sa nerozlučnými priateľmi. Odvtedy sme sa stretávali každý deň po vyučovaní, keď sme mali v rozvrhu angličtinu. Vysvetľoval som mu to a zistil som, že si preto nič nezapamätá, lebo si nevie časti myšlienok pospájať v hlave a potom má z toho v hlave poriadnu spúšť. Hneď, ako som to zistil, spájal som mu anglické výrazy s niečím, čo pozná. Hneď nabiehali v žiackej knižke štvorky, trojky a občas sa vyskytla aj dvojka. Neviem, čo sa stalo, ale pred koncom školského roka znovu schytal päťky a musel písať opravné skúšky. Keďže mi ho bolo ľúto a hrozilo nám spájanie dvoch tried, nebolo mi všetko jedno. Cez prázdniny, ak sa dalo, tak ma každý deň navštevoval. Opakovali sme si anglické frázy, vysvetľoval som mu všetko. Na konci augusta, keď sme s rodičmi išli do Anglicka mi Jakub volal, že skúškami prešiel. Veľmi som sa potešil a vyzerá to tak, že aj naďalej budeme spolu priatelia a budeme si navzájom pomáhať.

List napísal a skutok vykonal Matej Nosál, v šk. roku 2017/2018 žiak 8. triedy, ZŠ Júliusa Juraja Thurzu, A. Bernoláka 20, Detva