Na začiatku školského roka bola moja sestra s malým synom v nemocnici. Stretla tam pani, ktorá tam bola so svojím synčekom, Marečkom ktorý je vážne postihnutý. Rodina veľa trpela, do- konca bola nútená predať byt a nasťahovať sa do malého domčeka, kde nemajú ani kúpeľňu a iba latrínu vonku,… nakoľko malý si vyžadoval veľmi drahé ožarovania, neustále potrebovali peniaze… Moja sestra ma teda poprosila, či by som nemohla zavesiť na škole oznam na zber vrchnáčikov, za ktoré dostanú peniaze a môžu ich použiť na nové ožarovanie dvakrát mesačne… Riaditeľ súhlasil s vyvesením oznamu na školu. Ja ako učiteľka som v rámci hodiny tvorba životného prostredia s ôsmakmi vyrobila do každej triedy krabičky na separovanie odpadu – plast, papier a jednu krabičku som dala na vrchnáčiky a začala postupne deťom vysvetľovať, aké dôležité a ľahké je takýmto spôsobom pomáhať našej prírode a zároveň pomôcť aj iným. Na moje prekvapenie, nestačila som zbierať vrchnáčiky do vriec, ako rýchlo sa zrazu hrnuli. Keď som deťom povedala, že rodina potrebuje až 16 ton vrchnáčikov, aby dostala 800 eur tak deti sa dali do zbierania. Najviac sa do toho však sám od seba zapojil Norko Šuba, žiak piateho ročníka. Neskutočne veľa vrchnákov nosil denne. Keď som sa ho spýtala, odkiaľ ich toľko berie, najprv mi povedal, že do zbierania zapojil tatinovu firmu a aj v maminkinej práci kolegov. Potom bol iniciátorom zbierania vrchnákov z platových fliaš tak, že chodil po celej dedine s priateľmi, s rodinou… zapojil „takmer celú dedinu“, aby odmontovali z fliaš vrchnáky, čo mali pri domoch ľudia vo vreciach pripravené na odvoz. Keďže rodina, čo tie vrchnáky potrebuje, býva od nás ďaleko, tak sa zatiaľ vrecia skladovali u mojej sestry v pivnici, na dvore,… Keď moja sestra zorganizovala triedenie vrchnákov, lebo boli medzi nimi rôzne odpadky, tak Norko, hoci sám nemohol ísť, poprosil svoju mamu, aby išla a zapojila sa do triedenia a ona naozaj aj prišla a triedila s nami. Doteraz sa Norko snaží neustále pomáhať zbieraním vrchnáčikov a povzbudzova- ním spolužiakov v triedení odpadu a aj vrchnáčikov. Dokonca cez rodičov vybavil aj odvoz vrchnáčikov nákladným autom zadarmo do firmy, kde ich rodičia Marečka nechajú odvážať. Takto už škola stihla nazbierať vrchnáčiky na dve ožarovania. Dnes ma piataci poprosili, aby som ich vzala na hodine von. Keď sme vyšli, väčšina triedy sa išla hrať, kým Norko prišiel s dvoma palicami na zbieranie odpadu (o ktoré poprosil mamu, aby mu ich kúpila) a s dvoma igelitkami na odpad. Okrem toho doniesol každému aj gumené rukavice a povzbudzoval sám od seba, aby sa k nemu pripojili v zbieraní odpadu okolo školy. Takto vyzbierali všetky odpadky v okolí školy a dokonca sa ešte stihli aj zahrať. Obdivujem denne tohoto chlapčeka, ktorý prichádza sám s nápadmi, ako a kde pomôcť a jeho spôsob zapojenia do dobrej veci aj ľudí okolo seba.

List napísala Mgr. Alena Tóthová – pedagóg, skutok vykonal Norbert Šuba, v šk.roku 2017/2018 žiak 5. triedy, ZŠ Gabčíkova, Komenského 1082/3, Gabčíkovo