Tento príbeh píšem ako triedny učiteľ 9. C triedy o svojej výbornej žiačke Martinke Pramníkovej. Vlastne, tento príbeh nie je len o nej, ale aj o jej dvoch mladších súrodencoch – Matejovi (8. B) a Mirke (5. B). Je to príbeh o milujúcej a šťastnej rodinke, o láske, o starostlivosti a odchode… Moja žiačka Martinka to krásne opísala aj vo svojej poslednej školskej práci, vo svojom slohu o sebe. Napísala, že vyrastala v krásnej a milujúcej rodine, ktorá jej dala všetko. Lásku, pokojnú atmosféru, radosť, pocit šťastia… Spomína v nej rodinné výlety, prechádzky so psíkom do prírody, hry, pomoc rodičom… Všetko toto šťastie sa zmenilo v okamihu, keď jej ocko pred dvomi rokmi ťažko ochorel. Mal rakovinu. Zrazu sa všetko zhoršilo a ako píše, svet, ktorý doposiaľ poznala, už nebol taký ružový… Jej ocko začal s chorobou bojovať, no choroba ho oslabovala. Už nemohli chodiť na spoločné výlety, prechádzky. Všetko bolo iné. Bol úplne odkázaný na pomoc svojej rodiny. Nakoniec až natoľko, že bol pripútaný na lôžko. Jej mamka a aj všetci traja súrodenci boli pri ockovi. Pomáhali mamke ako sa len dalo. Najviac si na Martinke vážim to, že v poslednom štádiu, keď ocko zomieral, prebdela pri ockovi v noci celé hodiny. A potom ráno „fungovala“ v škole ako ostatné deti. Bez toho, aby sme si to všimli. Napriek svojej únave bola vždy pozorná a pripravená na vyučovanie. Je to jedna z mojich najlepších a vynikajúcich žiačok. Žiaľ, ani veľká láska, modlitby, obeta detí a manželky… nemohli zastaviť rýchlo sa šíriacu chorobu v ockovom tele a po dvoch rokoch boja, ich ocko koncom minulého roka 2017 navždy opustil… Martinka sa so stratou ocka vyrovnávala statočne, no zmenila sa. Bola viac smutná, vážna. Naša trieda ju veľmi podporovala a stála pri nej. Bolo to krásne z pohľadu triedneho učiteľa sledovať, ako sú ako trieda zohratí a ako jej chcú pomôcť. Sama o tom píše v spomínanej slohovej práci, kde napísala, že z jej smútku jej najviac pomáha dostať sa jej rodina a jej trieda a triedny, za ktorých je veľmi vďačná… To, že ocka stratila ju ako deviatačku posunulo vo výbere strednej a vysokej školy, keďže sa rozhodla stať vedkyňou a vynájsť liek proti rakovine, hoci vždy túžila ísť v ockových šľapajach a stať sa informatičkou. Pre mňa sú Martinka ale aj jej mladší súrodenci veľkými bojovníkmi a zaslúžia si môj obdiv. Obdiv za to, s akou láskou a obetavosťou sa o svojho ocka počas jeho ťažkého obdobia a boja s chorobou starali…

List napísal Mgr. Marek Marcinčin – pedagóg (triedny učiteľ), skutok vykonala Martina Pramníková, Matej Pramník a Mirka Pramníková, v šk. roku 2017/2018, žiaci 9., 8., 5. triedy, ZŠ Bajkalská 29, Prešov