Panie učiteľky nás odmalička vedú k tomu, aby sme mali dobrý vzťah k prírode, a aby sme sa nepodieľali na znečistení nášho okolia. My väčší sme neváhali a povedali si, že by sme mohli spraviť niečo viac. Dlho sme ani nemuseli vymýšľať nápady. V blízkosti našej školy sa nachádza jaseňový lesík, ktorý pred vyše štyridsiatimi rokmi vytvorili žiaci našej obce. V minulosti vraj bol veľmi krásny, ale dnes zásluhou niektorých občanov, je celý zahádzaný odpadkami a zarastený burinou. Keďže sa nachádza pri zastávke, na ktorej každý deň čaká veľa ľudí na autobus, tak si asi myslia, že tam môžu hádzať smeti bez toho, aby sa nad sebou aspoň trochu zamysleli, ako škodia prírode. A tak sme sa rozhodli, že my deviataci a ôsmaci, s pomocou učiteľov a rodičov, tento lesík vyčistíme a prinavrátime ho späť k životu. Preto sme sa rozhodli usporiadať brigádu za pomoci aj miestnych dobrovoľníkov. Jeden deň sme prišli v pracovnom oblečení a s odhodlaním sme sa pustili do práce. Ako prvé sme si museli sprístupniť cestičku, aby sme sa vôbec dostali do lesíka. Obec sa postarala o dva kontajnery, do ktorých sme nosili odpadky, konáriky, aj burinu. Ľudia si vôbec neuvedomujú, ako svojou ľahostajnosťou ničia všetko živé okolo seba. Bolo potrebné vysekať aj vypíliť veľa malých krov, odstrániť hustú burinu, tak nám s tým pomohli aj pomocní pracovníci našej obce, ktorí priniesli aj potrebnú techniku. Od pána školníka sme si požičali náradie a fúriky a mohlo sa začať veľké upratovanie. Žiaci sa rozdelili do skupín a každá skupina čistila určitú časť lesíka. Niektorí vynášali už odpílené kry, vykopanú burinu, niektorí hrabali lístie a dávali do igelitových vriec, ktoré následne odnášali do kontajnerov a ďalší zas zbierali a triedili odpad do vriec – papier, fľaše umelohmotné či sklenené, starý textil a podobne.

Skončili sme až neskoro poobede, ale ešte stále sme neboli hotoví, tak sme sa dohodli, že na ďalší týždeň pôjdeme znovu a dokončíme, čo sme začali. Keď sme prišli do nášho lesíka po týždni a skončili sme so svojou prácou, boli sme na seba naozaj hrdí, lebo sme vedeli, že sme odviedli poriadny kus práce a ten lesík už konečne vyzeral ako les a nie ako zarastené smetisko. Vďaka tomuto projektu sme sa naučili spoznávať nové druhy stromov, kríkov, aj vtákov.
Týmto naše plány neskončili. Aby bol tento priestor naozaj využiteľný, v ďalšom našom projekte opäť za pomoci našich rodičov a učiteľov, sme v lesíku vybudovali prírodné schody, umiestnili smetné koše, upevnili na stromy vtáčie búdky a osadili lavičky na oddych pre tých, ktorí budú čakať na autobus alebo len tak na relax a oddych. V kútiku našej duše dúfame, že lesík, ktorý sme vyčistili a upravili, už nebudú ľudia ďalej znečisťovať, ale vstúpia si do svedomia a pochopia, že niekoho stálo dosť veľké úsilie a čas vyčistiť a upraviť ho. Z vlastnej iniciatívy sme prevzali pod vedením triednych učiteľov patronát nad týmto naším lesíkom a pravidelne sa doň vraciame, aby sme ho zas upratali, upravili a vyčistili Teší nás, keď po vyučovaní môžeme zájsť do zeleného lesíka, ktorý je vlastne naším dielom a stretneme tam aj cudzie deti s mamičkami a ľudí, ktorí čakajú na autobus v príjemnom chládku, ktorý poskytuje náš lesík. Tento náš znovu prebudený jaseňový lesík je hrdosťou a pýchou našej školy a nás žiakov

List napísal a vykonal kolektív, v šk. roku 2017/2018 žiaci 8. a 9. triedy ZŠ Cesta na vŕšku 1, Marcelová